Ilustračné foto: Pixabay
Pokračujeme tretím dielom článkov o slovenskej zemi ako najväčšej hodnote a valute slovenského národa od experta na poľnohospodársku politiku, exposlanca a exministra Miroslava Jureňu.
V dôsledku Osvietenstva v Rakúsko – Uhorsku v 18.storočí ako i revolučných rokov 1848/1849 prišlo k historickým zmenám, ktoré sa týkali i našich predkov. V roku 1767 bol vydaný Urbársky patent, ktorý mimo iného stanovil hranice poddanských dávok a povinností voči zemepánovi.
V čase vlády Jozefa II. bolo zrušené nevoľníctvo, teda prakticky otroctvo, pre Uhorsko od roku 1785. Výsledkom revolučných rokov 1848 a 1849 bolo definitívne ukončenie feudalizmu a začiatok kapitalizmu, zrušenie poddanstva, z pohľadu našej histórie to bolo prvé Slovenské národné povstanie vedené Štúrom, Hurbanom a Hodžom, boli deklarované „Žiadosti slovenského národa“ (máj 1848 Liptovský Mikuláš) a vznik Slovenskej národnej rady (16.9.1848), ktorá bola orgánom výkonnej moci na území autonómneho Slovenska.
Prideľovanie pôdy
Veľké zmeny sa udiali v rokoch 1918 a 1919, v apríli 1919 bol prijatý tzv. Záborový zákon podľa ktorého bola zoštátnená poľnohospodárska pôda nad 150 hektárov. Väčšina zabraného sa týkala nemeckého a maďarského majetku. Bol zriadený štátny pozemkový fond a podľa prídelového zákona bola pôda prideľovaná.
Ďalším dôležitým obdobím, ktoré výrazne ovplyvnilo majetkové vzťahy a hospodárenie na pôde boli povojnové roky 1945 až 1960. Bola prijatá tzv. druhá pozemková reforma, ktorá znížila vlastníctvo pôdy na 50 hektárov, prišlo k socialistickému združstevňovaniu a k zmenám v ústave, keď bolo zrušené súkromné vlastníctvo. Prakticky k odtrhnutiu človeka od pôdy.
V tomto historickom vývoji bol vždy a je stále človek, ľudský potenciál. Uhorsko bolo agrárne, viac ako 80 % obyvateľstva pracovalo vo vzťahu k pôde. Po vzniku Československa sa to týkalo Slovenska.
Jedným z prvých učiteľov a buditeľov roľníkov bol Juraj Fándly, ktorý napísal knihu „Piľní domajší a poľní hospodár“, venoval sa písaniu návodov a rád, ako sa starať o hospodárstvo i zdravie ľudí a dobytka. Popredným ľudovovýchovným organizátorom mecénom v obrodenskom duchu bol Samuel Jurkovič zakladateľ „Spolku gazdovského“.
V prospech Slovenska a roľníka
Následne vznikli stovky úverových a potravinových družstiev, najmä vďaka aktivitám Daniela Licharda, Pavla Blahu a ďalších. Bolo potrebné slovenskú dedinu pozdvihnúť vzdelanostne, naučiť roľníkov hospodáriť, a hlavne si pomáhať finančne, brániť sa úžere. Daniel Lichard bol mimoriadne aktívny, len počet článkov, ktoré napísal sa odhaduje na viac ako 5 000. mal prezývku Gazda gazdov, vydával Domovú pokladnicu, propagoval technický pokrok.
Pavol Blaho spolu s Milanom Hodžom boli predstaviteľmi raného agrarizmu na Slovensku, od roku 1906 organizovali roľnícke zjazdy v Skalici.
Uviedol som niektoré mená za ktorými stojí enormné úsilie v prospech slovenského roľníka, remeselníka, v prospech Slovenska.
S nástupom socializácie slovenskej dediny, prišla postupne veľkovýroba, špecializácia, integrácia, premena roľníka na socialistického družstevníka, postupne sa vytrácal vzťah k pôde, roľníctvo sa zmenilo na podnikanie, na biznis.
Máme veľa analytikov, hlavne bankových a mimovládnych organizácií, ktorých videnie je výrazne odlišné, je bežné sa dnes stretnúť so stanoviskom, že sebestačnosť nepotrebujeme
Poľnohospodárstvo na okraji záujmu, ale…
Otázka je pre mňa, či potrebujeme takých analytikov, resp. komu a čomu slúžia. Žiaľ pôdohospodárstvo je na okraji záujmu, všetci tomu rozumejú, keď si vyjdú na prechádzku do poľa, do lesa, a hlavne armáda tzv. ochranárov.
Urobil som prierez našou krásnou históriou, ktorá by nás mala prebúdzať, na Slovensku je veľmi silná „armáda“ ľudí vidieka, producentov potravín, podnikateľov, roľníkov, záhradkárov, drobnochovateľov, včelárov a ďalších záujmových, odborných združení.
Slovensko má výnimočný potenciál, nemusia to byť len fabriky, môže to byť súzvuk tónov s našou krásnou prírodou.
Miroslav Jureňa
